KYJEV (Reuters) – Keď Rusko pred rokom napadlo Ukrajinu, rýchlo vyprázdnilo regály kyjevského reťazca supermarketov Novus, keďže jeho dodávateľské reťazce – domáce aj zámorské – skolabovali. Čerstvé produkty sa stali vzácnymi a rozšírila sa panika.

Oleksiy Panasenko, námestník generálneho riaditeľa pre prevádzku slávneho outletu, spomína, ako biznis pokrivkával, kým sa Novus, podobne ako mnohé iné veľké obchodné reťazce, stihol prispôsobiť.

„Na druhý deň (vojny) skutočne vypukli boje na predmestí Kyjeva,“ povedal pre agentúru Reuters. „Vo februári a marci sa naše obchody stali viac než len miestom na nákup potravín: boli miestom stretávania sa a vytvárania sietí, takzvaných ostrovov stability.“

A keď ukrajinské sily na jar prinútili ruskú armádu stiahnuť sa z hlavného mesta, maloobchodný sektor a širšia ekonomika sa rozmohli.

Údaje z Európsko-ukrajinskej obchodnej asociácie, ktorá združuje viac ako 1000 zahraničných a ukrajinských spoločností, ukázali, že do konca mája 47 % jej členov úplne obnovilo prevádzku a ďalších 50 % fungovalo s určitými obmedzeniami.

Potom sa však v októbri začali raketové útoky a Ukrajina zasadila ťažký úder. Rusko zasiahlo rozvodné siete a rozvodne po celej krajine, čo viedlo k výpadkom počas krutej zimy a vážne zasiahlo ťažký priemysel.

Ekonomika sa vlani scvrkla o tretinu, čo je najväčší pokles od získania nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Pred ruskou inváziou presiahla ročná ekonomická produkcia 200 miliárd dolárov.

Keď vojna vstupuje do druhého roka bez známok spomalenia, výzvy sú skľučujúce. Agentúra Reuters oslovila sedem ekonómov, ktorých prognózy na rok 2023 sa pohybovali od veľkého – aj keď menej dramatického – 5-% poklesu hrubého domáceho produktu až po miernu expanziu.

Prístup k spoľahlivému napájaniu bude veľkou prekážkou. Zatiaľ čo mnoho spoločností hľadá spôsoby, ako sa vysporiadať s vojnou, spoločnosti, ktoré nemôžu fungovať len na generátoroch, budú podľa ekonómov, vládnych úradníkov a vedúcich pracovníkov z dvoch súkromných spoločností tento rok bojovať.

ArcelorMittal Kryvyi Rih, najväčší ukrajinský výrobca ocele, uviedol, že jeho produkcia je v súčasnosti pri výpadkoch elektriny na úrovni približne 25 % predvojnovej úrovne.

povedala Olena Bilan, hlavná ekonómka investičného domu Dragon Capital, ktorej výhľad bol spomedzi opýtaných ekonómov najnegatívnejší.

„Ak bude táto situácia pokračovať, pokles HDP v roku 2023 nebude taký veľký, ako očakávame. Naša prognóza však počíta aj s koncom horúcej fázy vojny na konci tretieho štvrťroka 2023,“ povedal Bilan. Nevysvetlila, prečo Dragon očakával, že vojna ochladne.

Ukrajinská centrálna banka počíta v tomto roku s rastom HDP o 0,3 %, ministerstvo hospodárstva o 3,2 %.

Obrovský poplatok

Minulý rok v lete sa už ukrajinskí predstavitelia začali javiť ako sebavedomejší v ekonomike krajiny, najmä po dohode o vývoze obilia, ktorú sprostredkovala OSN.

Dohoda zachránila ukrajinské poľnohospodárstvo, ktoré pred vojnou predstavovalo asi 12 % HDP a asi 40 % všetkého exportu.

Od polovice februára klesol vývoz obilia z Ukrajiny na sezónu 2022-2023 – ktorá trvá od júla do júna – medziročne o 29,3 % na 29,7 milióna ton.

Vitalij Vavryčuk, vedúci výskumu v investičnom dome ICU, uviedol, že masívne zvýšenie vojenských výdavkov, vrátane vojenských platov, tiež podporilo ekonomiku. Ukrajina podľa Národnej bezpečnostnej rady minula v roku 2022 na svoj obranný sektor 1,5 bilióna hrivien (40,6 miliardy dolárov), čo je ekvivalent približne tretiny jej ekonomického výkonu.

To bolo asi päťkrát vyššie ako rozpočet na obranu plánovaný pred vojnou.

Naliali sa desiatky miliárd dolárov zahraničnej pomoci, ktorá má pomôcť zaplniť rozpočtové deficity a vyzbrojiť ukrajinské sily.

Ale napriek pozitívam je Ukrajina oveľa pozadu ako pred začiatkom vojny. Ekonomická daň je ohromujúca.

Invázia zničila školy, nemocnice, prístavy, cesty a mosty. Kyjevská ekonomická škola odhadla škody na infraštruktúre spôsobené vojnou k decembru na 138 miliárd dolárov.

Miera chudoby prudko vzrástla a očakáva sa, že rozpočtový deficit dosiahne v roku 2023 po kolapse daňových príjmov 38 miliárd dolárov. Vláda sa pri jej pokrytí spolieha na západnú pomoc – väčšinou zo Spojených štátov a Európskej únie.

„Ukrajinská vláda prijala opatrenia, ktoré pomohli znížiť mesačný deficit v roku 2023 na 3 až 3,5 miliardy dolárov, čo je stále obrovské množstvo,“ povedal ukrajinský minister financií Serhiy Marčenko s tým, že na oživenie sú potrebné aj investície do infraštruktúry.

Vláda prezidenta Volodymyra Zelenského vyzvala darcov, aby tento rok začali plánovať rozsiahlu úlohu rekonštrukcie, aj keď chápe, že rozsiahla výstavba bude ťažká, kým sa nevráti mier.

Podľa Marčenka, ktorý na stretnutí za okrúhlym stolom ešte vo februári uviedol, že nad jeho domom alebo budovou ministerstva často počul bzučanie dronov, bolo ovplyvnených 40 až 60 % energetického sektora.

Obchodné akcie sa kvôli bezpečnosti často konajú v podzemných bunkroch. Pravidelné výpadky prúdu. Panasenko z Novusu uviedol, že spoločnosť stratila v decembri v Kyjeve približne 30 % hodín a v januári približne 20 %.

Oceliarsky sektor, ktorý je oporou ekonomiky, patrí medzi najviac zasiahnuté. Ukrajina bola pred vojnou 14. najväčším výrobcom ocele na svete.

Dvaja poprední výrobcovia ocele, Azovstal a MMK Illicha v Mariupole, boli v krachu a oficiálne zbankrotovali.

Tí, ktorí zostali, trpeli výpadkami.

„Výpadky elektriny pre spoločnosti, ako je tá naša, sú obrovským problémom,“ povedal Mauro Longopardo, generálny riaditeľ ArcelorMittal Kryvyi Rih. Firma nedávno začala dovážať elektrinu, no náklady boli vysoké. Žiadne ďalšie podrobnosti neuviedol.

Ukrajinská elektrizačná sústava je napojená na európsku sieť, ceny sú vysoké, energia sa dováža zo susedného Slovenska.

Energetický deficit nie je pre Arcelor jedinou výzvou.

Longobardo uviedol, že jeho sklad v Kryvyi Ri, 400 km (250 míľ) juhovýchodne od Kyjeva, zasiahli začiatkom decembra tri ruské rakety a zahynul pri ňom jeden pracovník.

Ťažobné zariadenie Arcelor v nedávno oslobodenej oblasti bolo posiate nášľapnými mínami a väčšina súvisiacej infraštruktúry bola poškodená.

Ďalším problémom spoločnosti je logistika, ktorá v minulosti vyvážala až 80 % produkcie. Rusko zatvorilo ukrajinské čiernomorské prístavy a Longobardo muselo vypracovať nové exportné trasy cez Poľsko.

Napriek problémom je Arcelor, najväčší zahraničný investor Ukrajiny, odhodlaný prežiť.

Najväčší zamestnávateľ v meste Kryvyj Roh, rodnom meste Zelenského, si napriek nižšej produkcii ponechal na výplatnej páske 26 000 zamestnancov. Longobardo povedal, že Arcelor tento rok investuje 130 miliónov dolárov. Takéto plány sú teraz zriedkavé.

Výhľad pre niektoré ďalšie sektory je pozitívnejší.

Údaje ministerstva hospodárstva ukázali, že Ukrajina vlani doviezla 669 400 generátorov, z toho viac ako 300 000 len v decembri. Panasenko uviedol, že 52 z 82 obchodov Novus je už vybavených generátormi.

Vavrishuk z Únie islamských súdov videl, že ekonomika sa naďalej prispôsobuje a zo štátu budú mať najväčší úžitok vysoko financované sektory.

Jasné bezpečnostné riziká však odrádzajú súkromné ​​investície, ktoré sú nevyhnutné pre silné oživenie.

Ukrajina má zmiešanú históriu priťahovania zahraničných súkromných investícií. V roku 2021 bola na druhom mieste v Európe podľa indexu vnímania korupcie Transparency International, len za Ruskom.

Vavryčuk uviedol, že krajina bude musieť presadzovať zásady právneho štátu a zabezpečiť transparentnosť a spravodlivú hospodársku súťaž.

„Účasť na povojnovej rekonštrukcii môže byť pre investorov atraktívna,“ povedal. „Stále však musíme riešiť všetky tie problémy (transparentnosť a korupciu), ktoré sme nemali čas pred začiatkom vojny,“ dodal.

(Správa Olenny Harmash) Strih Mike Colette-White a Daniel Flynn

Naše štandardy: Thomson Reuters Trust Principles.