Slovenská ekonomika by podľa novej analýzy rástla oveľa viac ako v roku 2022, keby Rusko nenapadlo Ukrajinu.

Namiesto 1,7-percentného rastu zaznamenaného v minulom roku sa mohla zvýšiť približne o 3 percentá, uviedli analytici Slovenskej sporitje, najväčšej slovenskej banky.

„Napriek tomu, že vojna sa teraz vedie radikálne odlišným spôsobom ako v minulosti, s použitím nových zbraní, moderných technológií alebo v kyberpriestore, jedna vec zostáva rovnaká – účinky na ľudí, spoločnosť a ekonomiku sú desivé,“ povedal. analytici Matej.Horňák, Marián Kocsis a Mária Valaciová.

Hlavné dôsledky vojny pre slovenskú ekonomiku sa prejavili v podobe zvýšených cien energií, dodali s tým, že „ekonomika sa z pandemickej krízy zmenila na energetickú krízu a dlho očakávané oživenie ekonomiky po koróne určite bol zmietnutý zo stola.“

Energia je stále dôležitá

Analytici však poznamenali, že Slovensko a EÚ výrazne napredujú v rozvoji energetickej nezávislosti od Ruska, čo by pomohlo vytvoriť väčšiu makroekonomickú stabilitu a znížiť zraniteľnosť voči dopadom súčasnej krízy.

Dodali, že hoci sú ceny energií v súčasnosti výrazne pod svojimi najvyššími úrovňami v letných mesiacoch, toto úsilie musí pokračovať, aby sa zabezpečila úplná stabilita.

„Potrebujeme vybudovať nové kapacity, hľadať alternatívnych dodávateľov a pokračovať v investíciách do úspor energie,“ napísali analytici. „Trojciferné ceny plynu by už mali byť históriou.“

Plytvanie ukrajinskými ľudskými zdrojmi

Správa sa venovala aj prílevu tisícok utečencov z Ukrajiny na Slovensko a jeho dopadom na tamojší pracovný trh.

Najnovšie údaje ukazujú, že na Slovensku našlo prácu takmer 15 000 ukrajinských utečencov – takmer štvrtina všetkých utečencov vo veku 18 až 64 rokov, ktorí prišli do krajiny. Väčšina z nich si našla manuálnu prácu.

„Ukrajinská aj slovenská ekonomika trpí premárneným potenciálom, keďže ľudia utekajúci pred vojnou majú často aj vysokoškolské vzdelanie,“ uvádza sa v správe.

EU Money – 1 záplata na 2 otvory

Hlavným ťahúňom očakávaného 1,5-percentného medziročného rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku by podľa banky mali byť financie EÚ.

Zatiaľ čo veľká časť peňazí na „zelené“ riešenia bola poskytnutá ako súčasť úsilia o zmiernenie klimatických zmien, v súčasnej situácii je pravdepodobnejšie, že poslúžia ako „jedna záplata dvoch dier“ – snahy o dosiahnutie ekologickejšieho a udržateľnejšieho rastu, ale aj do Európska únia dosiahne energetickú sebestačnosť.