Cherkas sa s dcérou najprv skrývala v pivnici svojho domu, ale potom utiekla do Ľvova a prekročila hranice. Aj ona našla bezpečie na Slovensku a denne navštevuje kapucínsky kostol, aby sa modlila za ukončenie vojny.

Ukrajinskí utečenci na Slovensku hovorili o svojom smútku nad prebiehajúcim konfliktom v ich krajine a vyjadrili vďaku za podporu z celého sveta.

Oleksandra Panchuk, 31-ročná letisková sestra z Vinnycja, v rozhovore s maltským bratom Martinom Azopardim, ktorý strávil európske leto liečením ukrajinských utečencov, opísala noc, keď ruské sily napadli Ukrajinu.

„V noci 24. februára o 4:30 ma zobudil núdzový telefonát. Neter mi zavolala z Charkova a povedala: Saša, bombardujú nás! Je vojna.“

„Ráno, keď som išiel do práce, neďaleko pristála raketa a došlo k výbuchu. Spadol som na zem… Všetko bolo ako nočná mora.“

Valentin, Oleksandrin manžel, pracoval v zahraničí a súhlasil s útekom s ich 7-ročnou dcérou Anastasiou. Na Slovensku ich prijali bratia kapucíni 9. marca a zostali tam s ďalšími utečeneckými rodinami.

„Kapucínska organizácia na Slovensku sa o nás stará, ako keby sme boli ich rodina,“ povedala bratovi Martinovi.

Oleksandra sa modlí každú noc, modlí sa k Bohu, aby zachránil moju krajinu, náš ľud, naše deti, našich vojakov a našu budúcnosť. Modlím sa, aby ľudstvo už takéto chyby nerobilo.“

Keď sa Oleksandry spýtali na jej život teraz, povedala: „Cítim sa veľmi bezpečne v rodine kapucínov na Slovensku a som veľmi vďačná za kapucínsky rád a za slovenskú vládu. Moje srdce je však na Ukrajine a chcem ísť domov, keď sa táto hrozná vojna skončí.“

Podobné pocity pre Azopardiho vyjadrila aj ďalšia utečenkyňa, 83-ročná Čerkas Vera Andreevna. Narodená v roku 1939 zažila ťažkosti povojnového obdobia v Charkove a žila šťastný život s manželom a dvoma dcérami.

„24. februára 2022 o 4:30 ráno sa môj starý pokojný život skončil zvukom delostreleckej paľby zo strany hranice s Ruskom.“

Cherkas sa s dcérou najprv skrývala v pivnici svojho domu, ale potom utiekla do Ľvova a prekročila hranice. Aj ona našla bezpečie na Slovensku a denne navštevuje kapucínsky kostol, aby sa modlila za ukončenie vojny.

„Mám sen žiť až do doby, kedy bude moje mesto prestavané ako ostatné mestá Ukrajiny. Chcem sa vrátiť do svojho domova na Ukrajinu.“

„Tu na Slovensku mám možnosť denne sa modliť v kapucínskom kostole. Prosím Boha, aby zachránil životy vojakov, Ukrajincov a detí.“