Exekutíva EÚ ustupuje od zavedenia stropu na cenu ruského plynu, ale podľa uniknutého dokumentu pokračuje v neočakávanom zdanení „nadbytočných“ ziskov energetickej spoločnosti.

Návrh nariadenia neobsahuje ani „Núdzový elektrický nástroj“, ktorý Guardian vidí pri cenovom strope ruského plynu, ani pri dovoze plynu, po tom, čo sa členské štáty minulý týždeň nedokázali dohodnúť na obmedzeniach. Očakáva sa, že Európska únia uvalí neočakávané dane na vysoké zisky spoločností vyrábajúcich fosílne palivá a zároveň obmedzí príjmy výrobcov elektriny s nízkymi emisiami uhlíka.

Očakáva sa, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zverejní plán Európy na riešenie rastúcich cien elektriny, keď v stredu prednesie svoj výročný prejav o stave Únie.

Konečný text by sa ešte mohol zmeniť, ale návrh odhaľuje pochybnosti komisie o získaní dostatočnej podpory od členských štátov EÚ pre preferovanú možnosť obmedziť ruský plyn v reakcii na to, čo nazýva Kremeľské vyzbrojovanie dodávok.

Členské štáty EÚ, ktoré dovážajú veľké množstvá plynu z Ruska, vrátane Maďarska, Slovenska a Rakúska, sa vyslovili proti zavedeniu stropu na ruský plyn, pretože sa obávajú, že Kremeľ preruší všetky toky plynu a uvrhne ich krajiny do recesie. Ruský prezident Vladimir Putin už pohrozil zastavením vývozu energie do Európy, ak sa dohodne na takomto pláne.

Asi tucet krajín vrátane Francúzska a Poľska chce zaviesť cenový strop na všetok dovážaný plyn, čo považujú za lepší spôsob, ako obmedziť zvyšovanie cien. Komisia nie je touto myšlienkou nadšená, pretože sa obáva, že Európska únia stratí v prospech krajín, ktoré sú ochotné zaplatiť viac na vysoko konkurenčnom trhu za LNG.

Holandsko a Dánsko sa obávajú akýchkoľvek cenových stropov, zatiaľ čo Nemecko sa obáva, že obmedzenie ruského plynu by mohlo viesť k rozdeleniu.

Keďže členské štáty sú rozdelené, Komisia, ktorá je zodpovedná za vypracúvanie právnych návrhov EÚ, dodržiava postupy na zjednotenie 27-členného klubu. Vlády EÚ vo veľkej miere podporujú obmedzenie ceny elektriny z nízkouhlíkových zdrojov, ako sú obnoviteľné zdroje alebo jadrová energia, a recykláciu týchto peňazí zraniteľným domácnostiam a podnikom.

Ropné a plynárenské spoločnosti budú čeliť samostatnej dani zo zisku, ktorá sa označuje ako „solidárny príspevok“. V uniknutom dokumente výbor odhaduje, že v roku 2022 dôjde k päťnásobnému zvýšeniu ziskov ropných, plynárenských a uhoľných spoločností. Tieto „nadbytočné“ a „neočakávané“ zisky nie sú spôsobené žiadnymi ekonomickými alebo investičnými rozhodnutiami, uviedol výbor. . , ale „neočakávaný vývoj na energetických trhoch v dôsledku prebiehajúcej nelegálnej vojny na Ukrajine“. V texte nie je navrhnutá žiadna neočakávaná sadzba dane.

Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby sa dohodli na záväznom cieli znížiť spotrebu elektrickej energie v čase špičky, hoci nebol navrhnutý žiadny údaj.

Európa zápasila s rastúcimi cenami plynu už pred vojnou na Ukrajine. Obmedzenia dodávok sa prehĺbili rekordne suchým letom v roku 2022, ktoré zvýšilo dopyt po klimatizácii a zároveň znížilo vodnú energiu z riek a nádrží. K napätiu sa pridalo aj to, že polovica starnúcej francúzskej flotily jadrových reaktorov bola nútená pracovať kvôli bezpečnostným problémom, čo odráža tradičnú úlohu krajiny ako zdroja elektriny pre svojich susedov.