Európska únia často stála spolu v otázkach hospodárstva, demokracie a bezpečnosti. Maďarsko, ktoré je členom európskeho bloku od roku 2004, často podporovalo väčšinu týchto pozícií.
Ale zoberme si prípad ruskej invázie na Ukrajinu. Budapešť využíva vojnu na to, aby varovala Európsku úniu pred blížiacou sa zmenou globálnej moci pre Rusov a Číňanov.
Keď Európska únia nedávno uvalila sankcie na Rusko, Maďarsko povedalo, že ich podporí, ale varovalo, že v tejto veci musí vládnuť triezva.
Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó tento týždeň povedal, že hoci Maďarsko považuje za prioritu zachovanie európskej jednoty, unáhlené rozhodnutia, ktoré by mohli poškodiť záujmy jeho krajiny voči Rusku, budú odmietnuté.
„Európska jednota nemôže byť, ak sankcie ohrozujú plynulé dodávky energie,“ uviedol v bulletine.
Maďarsko muselo „prečistiť svoje červené čiary, že sankcie by nemali ohroziť dodávky energie“. Európska komisia má rokovať o najnovšom návrhu na uvalenie sankcií na Rusko.
Napriek tomu Maďarsko vníma Čínu a Rusko ako budúce svetové veľmoci.
Maďarský premiér Viktor Orbán 2. marca prezradil, čo by mohlo naznačovať, do akej miery čínsky vplyv presahuje rozvojový svet v Afrike a do Európskej únie.
A hoci sa maďarský premiér tento týždeň pripojil k členom Európskej únie, aby hlasovali o sankciách proti Rusku a postavil sa proti invázii na susednú Ukrajinu, tvrdí, že samotná agresia naznačuje, že globálna dominancia USA klesá, a predstavuje potenciálnu výzvu pre budúcnosť EÚ. . .
Medzi prvými krajinami sveta dochádza k zmene postoja. Za súčasného stavu sa Čína čoskoro stane najmocnejšou ekonomickou a vojenskou mocnosťou na svete. V stredu povedal pre svoju internú webovú stránku o Maďarsku.
„So svojimi desiatimi miliónmi obyvateľov bude Maďarsko musieť v časoch, ako sú tieto, obratne manévrovať. Sme spojenci so Západom, ale tiež si chceme rozvinúť prospešný vzťah so vznikajúcou novou superveľmocou. Pre tvorcov politiky je to zložitá úloha.“ , obmedzujúce sféry umenia.“ .
Ale pre Maďarov výzva na spoluprácu nezačala tento týždeň. Orbán už priznal, že dohliadal na zmeny od finančnej krízy v roku 2008, ktorá vznikla v Spojených štátoch. V roku 2010 teda začal to, čo nazval „medzivládne rokovania s Číňanmi a Rusmi v duchu partnerstva“.
„Myslel som si, že keď sa dostaneme k moci, budeme musieť čeliť realite globálnej politiky, ktorá sa objavila po finančnej kríze v roku 2008,“ povedal tento týždeň v rozhovore.
„Očakával som, že finančná kríza otrasie západným svetom, najmä Európskou úniou, ale nie Čínou – a tak dôjde k urýchleniu procesu, ktorým Čína prevzala vedúcu úlohu v globálnej ekonomike.“
Orbán, považovaný za jedného z najtvrdších nacionalistických vodcov Európy, je v politike už viac ako 30 rokov. Ruská invázia na Ukrajinu 24. marca sa stala jeho tretím konfliktom vo funkcii premiéra v susedstve.
Bol pri obrannom zásahu NATO v Kosove v roku 1999. Z funkcie odišiel v roku 2002, ale v roku 2010 sa vrátil, len keď Rusko pripojilo Krym k Ukrajine, čo bol predchodca dnešnej vojny, technicky tretej vojny v jeho susedstve.
V tom všetkom si vraj osvojil umenie „strategického pokoja“. Čím viac však hovoril, na povrch vyplávali aj kontroverzie. Maďarsko napríklad odmietlo imigračné kvóty zavedené Európskou úniou, vrátane kontroverznej politiky voči cudzincom.
Tentoraz však budú podľa neho všetci tí, ktorí utekajú z Ukrajiny, vítaní a chránení. Samotné Maďarsko bolo zdrojom veľkých mozgov, ktoré emigrovali do iných krajín sveta, stali sa slávnymi občanmi a získali veľké ceny, ako napríklad Nobelove ceny.
Patria medzi nich Philip Lenard, nemecko-maďarský fyzik, švédsko-maďarský patológ Robert Barany, maďarsko-americký biológ Albert Szent-Gyorgi a maďarský kanadský chemik John Polanyi. Aj slávny kenský chirurg Emre Loeffler bol pôvodom z Maďarska.
predohra čína
Kontroverzný je ale aj jeho flirt s Čínou, keďže Európska únia nedávno zápasila s vplyvom Pekingu v Afrike. Je to jedna z mála európskych krajín, ktoré použili čínske vakcíny proti Covid-19 a plánuje univerzitu úplne financovanú Číňanmi, ktorá by napodobňovala podobné zariadenia v celej Afrike.
Minulý rok kontroverzný starosta nahneval vládu po tom, čo niektoré budapeštianske ulice v blízkosti plánovanej univerzitnej štvrte premenoval na nepriamy útok na Čínu, ako napríklad Dalajlámovu cestu, Hongkongskú slobodnú cestu, ulicu Ujgurských mučeníkov a Bishop Shiguang Road. problémy. Európska únia kritizovala Čínu.
História Maďarska je vrtkavá. Po prehrách v 1. svetovej vojne krajina, vtedajšia monarchia, stratila viac ako 70 percent územia na základe Trianonskej zmluvy v roku 1920 v prospech Rakúska, Československa (ktoré sa neskôr rozdelilo na Českú republiku a Slovensko), Talianska, dnešného Srbska. , Chorvátsko a Slovinsko (ktoré tvorili bývalú Juhosláviu), Poľsko a Rumunsko. Potom ho v rokoch 1945 až 1990 okupoval Sovietsky zväz.
Maďari, ktorí sú jazykovo jedineční a nemajú žiadny zo susedných národov, sa niekedy s hnevom obzerajú po stratených krajinách.
Maďarský premiér však dnes hovorí, že jeho krajina sa musí pripraviť na budúcnosť, v ktorej bude nová krajina globálnou veľmocou.
„Vieme, aký by bol svet pod anglosaskou hegemóniou. Zatiaľ však nevieme, aký by bol svet, keď bola čínska hegemónia,“ povedal.
„Jedna vec je istá: Anglosasovia chcú, aby si svet uvedomil, že ich pozícia je morálne správna. Nestačí im prijať pravdu o moci, ale musia prijať aj to, čo považujú za správne. Číňania Určite by to bola významná zmena v najbližších desaťročiach.
Domnieva sa však, že NATO je dostatočné pre Európsku úniu, ktorá by mala aj naďalej usilovať o mier, a nie o agresiu.
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“