veľkosť písma:a^–|a⁺ Komentáre sú zakázané

V roku 1990 sa skupina dedín v pardjovskom regióne na severovýchodnom Slovensku spojila a vytvorila orgán, ktorý sa zaoberal niektorými z ich komunálnej agendy. Pod názvom Bardejovská Úradovňa v súčasnosti obsluhuje viac ako 80 obcí, vrátane niektorých krajských obcí, pomáha pri stavebných, environmentálnych a personálnych záležitostiach, ako aj účtovníctve.

„Nápad prišiel z dedín,“ povedala Zuzana Germanová, bývalá starostka obce Rechwald a bývalá šéfka Bardewskej Śradovky. V septembri 2022 bola hosťom výročnej konferencie Business Service Center Forum (BSCF), sektorovej organizácie aktívnych podnikateľských centier na Slovensku, ktorá pôsobí pri Americkej obchodnej komore (AmCham) na Slovensku.

Germanová upozornila, že starostovia malých obcí často nemajú kapacity na zvládnutie všetkých administratívnych procesov, a preto sa rozhodli spojiť sily a podieľať sa na riešení niektorých agend.

„Je záhadou, že podobné úrady nie sú samozrejmosťou v iných častiach Slovenska,“ povedala.

Podobný princíp chce teraz prijať aj hlavné mesto Slovenska Bratislava pre svoje mestské organizácie a inštitúcie. S cieľom oslobodiť ich od činností, ktoré nesúvisia s ich základnou agendou, a tým zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb a znížiť náklady, si kladie za cieľ v najbližších rokoch zriadiť spoločné komunálne služby v Bratislave.

Na dosiahnutie tohto cieľa spolupracuje so súkromným sektorom a mnohé problémy konzultuje so spoločnosťami pôsobiacimi v sektore Business Service Center (BSC).

„Koncept zdieľaných služieb v podnikateľskom prostredí skvele funguje na celom svete a nie je dôvod, prečo by nemohol fungovať aj vo verejnej správe,“ povedal Peter Rusiňák, Senior Policy Director a koordinátor BSCF.

Pilotné testovanie na stanovenie noriem

Bratislava už urobila prvé kroky k spusteniu spoločných komunálnych služieb.

Mesto nariadilo audit, ktorý bude prebiehať do leta 2022, s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých mestské organizácie najviac zápasia. Ako uviedol riaditeľ Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy Stepor Kosal, uvádzali najmä informačné technológie, verejné obstarávanie a právne služby.

Následne vznikol odbor zdieľaných služieb mestského úradu, ktorý v druhej polovici roku 2023 spustí pilotné testovanie 15 vybraných organizácií. Počas tejto fázy mesto plánuje vytvoriť základy pre bežné služby ponúkané mestom a stanoviť základné štandardy. Mesto následne plánuje rozšíriť zoznam organizácií, kde sa budú služby testovať, ako aj oblastí, kde sa budú zdieľané služby poskytovať.

„V súčasnosti je cieľom spoločných komunálnych služieb poskytnúť podporu v ôsmich oblastiach všetkým rozpočtovým inštitúciám a príspevkovým organizáciám mesta,“ povedala Dagmar Šmuková, hovorkyňa Bratislavy. Dodala, že ak všetko pôjde dobre, Mestské centrum zdieľaných služieb je naplánované na plné spustenie v roku 2026.

Projektový tím konzultuje svoje kroky v súvislosti so spoločnými službami s BSCF na základe memoranda o spolupráci podpísaného v marci 2022. Vedú ad hoc konzultácie s členmi BSCF s cieľom vyhodnotiť návrhy a operácie mesta, ponúkajúce vlastné skúsenosti napríklad v oblasti organizácie, riadenia prevádzky, riadenia kvality a riadenia vzťahov s klientmi.

„Pre pracovníkov projektových tímov a mestské organizácie sme pripravili aj niekoľko menších seminárov a podujatí, vrátane návštev našich členských spoločností, aby sme bližšie predstavili koncept zdieľaných služieb,“ povedal Rusik.

Schmucková spresnila, že konzultácie sa týkajú komunikácie a riadenia zmien, návrhu nového centra, modelovej ekonomiky a plánu testovania a rozširovania služieb.

centrá na miestnej úrovni

Koncept spolupráce medzi obcami na dobrovoľnej báze funguje na Slovensku už dlhšie. Nazývajú sa spoločné obecné úrady a v súčasnosti je ich v celej krajine 180, pričom najväčšia je Bardijovska Śradovša. Bratislava je však jediné mesto, ktoré sa v súčasnosti snaží vybudovať spoločné centrum služieb.

Vytváranie lokálnych spoločných centier služieb fungujúcich na podobnom princípe dlhodobo podporuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), keďže samosprávy môžu profitovať z týchto orgánov zaoberajúcich sa napríklad verejným obstarávaním, projektovým manažmentom či energetickým poradenstvom. . ZMOS sa dokonca podarilo začleniť tieto centrá do plánu obnovy Slovenska pod vedením EÚ.

Tento dokument navrhuje „zvýšiť administratívne kapacity a spoluprácu, podporiť spoločný výkon výkonného manažmentu a služieb, ako aj špecializáciu, zvýšiť odbornosť a kvalitu rozhodovania pracovníkov miestnej štátnej správy a samosprávy“. náklady na tieto aspekty plánu obnovy a odolnosti sú 228,6 milióna EUR. Ozdravný plán tiež navrhuje zriadiť centrá v najzaostalejších oblastiach a ozdraviť niektorých ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú na obecných úradoch ako zamestnanci prvého kontaktu.

Vedúci Kancelárie ZMOS Michal Kalichak dúfa, že pilotný projekt financovaný z ozdravného plánu preukáže realizovateľnosť tohto návrhu a prispeje k vytvoreniu takýchto centier v celej krajine.

„Máme údaje, ktoré ukazujú túto potrebu,“ povedal Kalishak. „Na základe dlhoročných diskusií so starostami môžeme hovoriť aj o pozitívnom vnímaní tohto riešenia.“ V súčasnosti ZMOS so súkromným sektorom nespolupracuje, priznal Kalijac. Rusek povedal, že ich štátne ani samosprávne orgány nekontaktovali, aj keď sú ochotní pomôcť, ak takáto požiadavka vznikne.

Ani ďalšiu veľkú organizáciu zastupujúcu obce, Konfederáciu miest a obcí Slovenska (ÚMS), ZMOS ani iný zainteresovaný štátny orgán neoslovil. Hoci centrá zdieľaných služieb môžu zlepšiť podmienky v zaostávajúcich regiónoch, je to podľa hovorkyne centra Daniely Bersilovej čiastočné a nesystémové riešenie.

Zdôraznila potrebu prijatia komplexnej komunálnej reformy, čo sa štátu doteraz nepodarilo.

Z toho môže profitovať aj štát

Rusik verí, že samosprávy môžu profitovať z centier zdieľaných služieb rovnako ako centrá zdieľaného podnikania, teda centralizáciou prevádzky, skvalitnením svojich služieb, zvýšením nákladov a zvýšením kvality služieb pre občanov.

Pardjovska uviedla Śradovša ako príklad malého, ale efektívneho strediska služieb. Tento úrad pomáha svojim členom vybavovať agendu profesionálne a v súlade s aktuálne platnými zákonmi, uviedol starosta obce Becherov Josef Gmyterko. Ďalšou výhodou je finančná úspora.

Gmiterko dúfa, že v budúcnosti pridajú ďalšie položky, tentokrát zamerané na oblasť sociálnych služieb.

BSCF verí, že krajina môže využiť aj model obchodných centier, aby mohla fungovať efektívnejšie.

„Bratislava je vzorom na Slovensku, ako aj v regióne strednej a východnej Európy,“ povedal Rosiczak a dodal, že je to „model, ktorý stojí za nasledovanie“.