BEJRÚT – Libanončania v nedeľu hlasovali vo svojich prvých parlamentných voľbách od ekonomického kolapsu krajiny, pričom mnohí povedali, že dúfajú, že zasiahnu ranu vládnucim politikom, ktorých obviňujú z krízy, aj keď vyhliadky na zásadnú zmenu vyzerali mizivé.

Voľby sa považujú za test toho, či si Hizballáh a jeho ťažko ozbrojení spojenci podporovaní Iránom dokážu udržať väčšinu v parlamente uprostred extrémnej chudoby a hnevu na strany pri moci.

Od posledného hlasovania v roku 2018 Libanon utrpel ekonomickú krízu, ktorú podľa Svetovej banky zorganizovala vládnuca trieda, a v roku 2020 došlo k masívnej explózii v prístave Bejrút.

Ale zatiaľ čo analytici veria, že hnev verejnosti by mohol pomôcť reformne zmýšľajúcim kandidátom získať niektoré miesta, očakávania, že dôjde k veľkému posunu v rovnováhe síl, pričom sektársky politický systém bude naklonený v prospech etablovaných strán, sú nízke. Čítaj viac

„Libanon si zaslúži niečo lepšie,“ povedal Nabil Shaya (57) so svojím otcom v Bejrúte.

„Nie je to moje právo, je to moja povinnosť – a myslím si, že je to rozdiel. Ľudia bdili. Trochu spätného pohľadu? Možno, ale ľudia cítia, že zmena je nevyhnutná.“

Kolaps predstavoval najviac destabilizujúcu krízu v Libanone od občianskej vojny v rokoch 1975 – 1990, pričom mena sa prepadla o viac ako 90 %, tri štvrtiny obyvateľstva upadla do chudoby a zmrazili sa vklady sporiteľov v bankách.

Jedným z príznakov kolapsu bolo v nedeľu výpadky vo volebných miestnostiach po celej krajine.

A v južnom Libanone, politickej bašte šiitského hnutia Hizballáh, Rana Gharib povedala, že prišla o peniaze v dôsledku finančnej krízy, ale stále hlasovala za túto skupinu.

„Hlasujeme za ideológiu, nie pre peniaze,“ povedala tridsiatnička Gharibová, ktorá odovzdala svoj hlas v Jatare, a uznala, že Hizballáh v roku 2000 vyhnal izraelské sily z južného Libanonu.

Pestné súboje a ďalšie spory narušili podľa štátnej tlačovej agentúry hlasovanie vo viacerých okresoch, pričom bezpečnostné zložky zasiahli, aby mohli pokračovať. Minister vnútra Bassam al-Mawlawi uviedol, že nehody zostali „na prijateľnej úrovni“.

Napätie bolo obzvlášť vysoké medzi Hizballáhom a libanonskými silami, kresťanskou stranou spojenou so Saudskou Arábiou.

Libanonské sily sú ostro proti arzenálu Hizballáhu a pokúsili sa nominovať šiitských kandidátov v oblastiach kontrolovaných Hizballáhom, hoci väčšina z nich sa pred nedeľou stiahla.

Libanonské sily uviedli, že stúpenci Hizballáhu zaútočili na jeho delegátov v niekoľkých volebných miestnostiach a zranili najmenej štyroch v južnom okrese Jezzine.

Predstaviteľ Hizballáhu uviedol, že skupina nebola prítomná v Jezzine a vyhlásenie Hizballáhu neskôr obvinilo libanonské sily zo začatia zrážok v iných štvrtiach.

Iránska obežná dráha

Pri poslednom hlasovaní v roku 2018 Hizballáh a jeho spojenci – vrátane kresťanskej strany Slobodné vlastenecké hnutie prezidenta Michela Aouna – získali 71 zo 128 kresiel v parlamente.

Tieto výsledky vtiahli Libanon hlbšie na obežnú dráhu Iránu vedeného šiitmi, čo predstavuje ranu pre vplyv Saudskej Arábie pod vedením sunnitov.

Hizballáh uviedol, že očakáva len málo zmien v zložení súčasného parlamentu, hoci jeho odporcovia vrátane libanonskej armády dúfajú, že získajú kreslá Slobodného vlasteneckého hnutia. Čítaj viac

K neistote sa pridal aj bojkot sunnitského vodcu Saada Haririho, ktorý po sebe zanechal prázdnotu, ktorú sa snažia zaplniť spojenci aj odporcovia Hizballáhu.

V hlavnej bašte Harírího, Bejrúte, obyvatelia preskočili hlasovanie a namiesto toho si dopriali nejaký čas na oddych, niektorí z nich si išli zaplávať.

Volebné miestnosti sa zatvorili o 19:00 (16:00 GMT), pričom hlasovanie pokračovalo v niektorých centrách. Neoficiálne výsledky budú zverejnené cez noc.

Ministerstvo vnútra dve hodiny pred zatvorením volebných miestností ohlásilo účasť 32 %.

Na porovnanie, minulotýždňové hlasovanie pre expatov zaznamenalo účasť vyše 60 %. Analytici už predpokladajú, že výsledok bude čeliť množstvu námietok, najmä v okresoch, kde sa noví účastníci postavia proti existujúcim stranám.

„Tam, kde je veľká konkurencia a kde je volebný prah niečo, čo dokážu opozičné strany prekonať, budeme svedkami mnohých nezhôd,“ povedala volebná expertka Amal Hamdanová.

Ďalší parlament musí nominovať premiéra, ktorý zostaví vládu – tento proces môže trvať mesiace. Akékoľvek oneskorenie by bránilo reformám potrebným na riešenie krízy a uvoľnenie podpory zo strany Medzinárodného menového fondu a darcovských krajín.

Premiér Najib Mikati, ktorý v apríli dosiahol návrh dohody s Medzinárodným menovým fondom podmienený reformami, povedal, že by bol pripravený vrátiť sa ako predseda vlády, ak si bude istý rýchlym zostavením vlády.

(Obálka Maya Gebaili, Laila Bassam, Taymour Azhari a Lina Najm). Napísali Tom Perry a Maya Jebeli; Strih: William Mallard, Kenneth Maxwell, William MacLean

Naše kritériá: Thomson Reuters Trust Principles.