Ministri financií Európskej únie v pondelok (26. júla) schválili plány obnovy pre Chorvátsko, Cyprus, Litvu a Slovinsko, čím sa celkový počet schválení zvýšil na 16 z 27 členských štátov.
Schválenie Radou Ecofin bolo založené na pozitívnom hodnotení Európskej komisie o reformných a investičných návrhoch týchto štyroch krajín na spustenie časti nástroja na obnovu a odolnosť vo výške 672,5 miliárd EUR, ktorý je oporou Fondu obnovy EÚ.
Začiatkom tohto mesiaca Rada schválila plány pre Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Slovensko a Španielsko.
Krajiny získajú prístup k svojim financiám, keď dosiahnu rad cieľov a míľnikov, ktoré postupne implementujú dohodnuté investičné a reformné plány.
Ako začiatočník dostanú 13% svojich prostriedkov na vyplatenie ako počiatočné financovanie po schválení ich plánov a dokončení dokumentov.
Po pondelkovej videokonferencii ministrov financií výkonný viceprezident Komisie Valdis Dombrovskis uviedol, že predbežné financovanie vyplatí „po dohode s členskými štátmi o technických podmienkach týchto platieb“.
„Malo by to byť otázkou týždňov, alebo v niektorých prípadoch dní,“ dodal.
Exekutíva EÚ vyzbierala na trhoch 45 miliárd EUR na pokrytie prevodov predbežného financovania, čo je tesne pod úrovňou 51 miliárd EUR potrebných na pokrytie najmenej prvých 12 schválených schém.
Dombrovskis si však bol istý, že komisia bude schopná „úplne“ pokryť potreby predbežného financovania, keď budú potrebné prvé platby, keď členské štáty podpíšu všetky dokumenty.
„Musíme tieto prostriedky čo najlepšie využiť, aby sme sa dostali z krízy a pripravili pôdu pre odolnejšiu, ekologickejšiu a digitálnejšiu Európu,“ uviedol Andrej Šircelj, slovinský minister financií, ktorý v súčasnosti predsedá rotujúcemu predsedníctvu EÚ.
Komisia a Rada, ktoré zastupujú 27 krajín Európskej únie, sú v procese schvaľovania väčšiny plánov obnovy pozastavených hneď po letnej prestávke.
Holandsko a Bulharsko sú jediné dve krajiny, ktoré ešte musia predložiť svoje návrhy z dôvodu oneskorenia pri zostavovaní nových vlád v každej z nich.
Plány, ktoré zaslali Maďarsko a Poľsko, sa však stále pripravujú, pretože obidva sú v rozpore s výkonnou mocou EÚ v otázkach právneho štátu.
Varšava súhlasila s predĺžením hodnotenia výboru do konca augusta, aby zlepšila svoj pôvodný návrh.
Komisia tiež ponúkla predĺženie prác v Budapešti do konca septembra na posilnenie protikorupčných mechanizmov a auditov s cieľom získať granty v hodnote 7 miliárd eur, vláda pod vedením Viktora Orbána však návrh odmietla.
„Tieto peniaze sú naše,“ povedal Urban cez víkend pre miestny rozhlas. „Nie je o tom veľa polemík, môžu to oddialiť, ale nemôžu to posunúť ďalej.“
Napätie s oboma krajinami v posledných týždňoch vzrástlo po prijatí nového maďarského zákona, ktorý diskriminuje LGBTQ komunitu, erózie súdneho systému v Poľsku a výziev nadradenosti práva EÚ.
[Edited by Zoran Radosavljevic]