Zásadné technologické zmeny často spôsobujú aj hlboké spoločenské premeny. Vidno to nielen na súčasnom stave digitalizácie, ale aj v prípade industrializácie v devätnástom storočí či zavedenia bronzu ako pracovného materiálu niekedy pred 4000 rokmi. Pochopenie takýchto prechodných období v minulosti môže teda pomôcť aj pri lepšej klasifikácii súčasných procesov.

Dvaja archeológovia z ROOTS Cluster of Excellence na Keele University zverejnili štúdiu v časopise Slovensk archeológia Vnáša nové svetlo do chronológie a sociálnej štruktúry nitrianskej kultúry v staršej dobe bronzovej na území dnešného Slovenska. Nové hľadanie na Výčapy-Opatovce Cintorín 75 kilometrov severovýchodne od Bratislavy vyvracia skoršie domnienky, že rôzne plochy cintorína vznikali postupne.

Finn Wilkes, jeden z autorov, vysvetľuje: „Podarilo sa nám demonštrovať pomocou nového datovania prírodných vied, že skúmané pohrebiská boli umiestnené viac-menej súčasne. Je teda pravdepodobnejšie, že rôzne pohrebné predmety budú vysvetlené skôr spoločensky ako časovo. „

Jeho kolega a spoluautor Henry Skorna dodáva: „Štúdia tak otvára nové interpretačné možnosti pre túto významnú nekropolu, ktorá je kľúčová pre pochopenie najstaršej doby bronzovej v juhovýchodnej Európe.“

O cintoríne Výčapy-Opatovce vedia archeológovia už od 50. rokov minulého storočia. Archeologicky bolo preskúmaných viac ako 300 hrobov – väčšinu z nich možno priradiť k takzvanej nitrianskej kultúre. Ide o najstaršiu civilizáciu doby bronzovej na severozápadnom okraji Karpatskej kotliny. Výčapy-Opatovce sú jednou z najväčších hrobiek, ktoré možno venovať tejto archeologickej kultúre.

Staršia doba bronzová na juhozápadnom Slovensku, asi pred 4000 rokmi, bola poznačená intenzívnymi spoločenskými a ekonomickými zmenami. Vďaka svojej polohe na severnom okraji Karpát a pri Moravskej bráne zohráva región aj významnú sprostredkovateľskú úlohu medzi strednou a juhovýchodnou Európou. Napriek tejto dôležitosti je pre Slovensko zo staršej doby bronzovej k dispozícii len veľmi málo datovania založeného na izotopoch uhlíka C14.

Skoršia štúdia cintorína vo Výčapoch-Opatovciach preto klasifikovala jednotlivé skupiny hrobov do niekoľkých chronologických etáp založených výlučne na pohrebných veciach a krojových tradíciách, z ktorých boli zrekonštruované.

V roku 2021 nechali autori aktuálnej štúdie datovať vzorky z cintorína metódou C14 a vyhodnotili výsledky. Jasne ukazujú, že pohrebiská s rôznymi krojovými tradíciami sú si časovo veľmi blízke.

„Môžeme dospieť k záveru, že rôzne sociálne skupiny tu boli pochované v skupinách,“ vysvetľuje Finn Wilkes.

Henry Skorna dodáva: „Toto zoskupenie hrobov okolo bohato zariadených pohrebísk možno pozorovať v každom prípade aj na iných pravekých pohrebiskách, a preto nie je v skutočnosti prekvapujúce.“

Autori, ktorí vykonali štúdiu ako súčasť doktorandských prác v skupine ROOTS Group of Excellence, dúfajú, že otvoria nové diskusie a viac interpretačných poznatkov o staršej dobe bronzovej, vzrušujúcom a dynamickom období európskej prehistórie.