Keď sa investori na celom svete zhromažďujú, aby sledovali najnovšie finančné trendy, mena bitcoinu sa v súčasnosti pohybuje okolo 1 bilióna dolárov, veľmi málo ľudí je znepokojených uhlíkovou stopou, ktorú kryptomena zanecháva.

Ročná uhlíková stopa bitcoinu je takmer ekvivalentná uhlíkovej stope v Bombaji, alebo povedané globálne, podobne ako uhlíková stopa Slovenska.

Nedávna štúdia holandského ekonóma Alexa de Vriesa ukázala, že bitcoiny po sebe zanechávajú uhlíkovú stopu vo výške 38,10 milióna ton ročne. Podľa štúdie nazvanej „Emisie oxidu uhličitého zo spaľovania paliva (hlavné body) 2017“ predstavuje ročná uhlíková stopa Bombaja 32 miliónov ton, zatiaľ čo stopa Bangalore je 21,60 milióna ton.

Vriesovi sa podarilo vytvoriť bitcoinový index spotreby energie, čo je jeden z prvých systematických pokusov o odhad spotreby energie v bitcoinovej sieti. Nedávno, v rozhovore pre The New York Times, spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates uviedol, že „bitcoin používa na jednu transakciu viac elektriny ako akákoľvek iná metóda známa ľudstvu“.

Vzťah medzi tvorbou bitcoinov a požadovanou elektrinou

Bitcoiny sa vytvárajú „ťažbou“ mincí, v ktorých sa na vykonanie zložitých výpočtov dlhé hodiny používajú špičkové počítače. Čím viac mincí je na trhu, tým dlhšie bude „ťaženie“ novej meny trvať, a tým viac sa spotrebuje elektrina. Pretože ťažba predstavuje silný zdroj príjmov, ľudia sú ochotní niekoľko hodín prevádzkovať strojové zariadenia náročné na energiu, aby získali kúsok.

V roku 2017 bitcoinová sieť spotrebovala ročne 30 TWh elektriny. Teraz však podľa de Vriesových odhadov sieť momentálne využíva viac ako dvojnásobok energie: medzi 78 TWh a 101 TWh, čo je zhruba to isté ako v Nórsku. Preto takmer každá bitcoinová transakcia vyžaduje v priemere 300 kg CO2 – čo je ekvivalent uhlíkovej stopy vyprodukovanej 750 000 zamenenými kreditnými kartami.

Bitcoiny v porovnaní s krajinami spotrebúvajú energiu ročne. (Zdroj: Bitcoinový index spotreby energie)

Keby bol bitcoin krajinou, spotreboval by viac elektriny ako Rakúsko alebo Bangladéš.

Vypočítajte uhlíkovú stopu

Hlavným problémom ťažby bitcoinov nie je ich masívny charakter spotreby energie, ale skôr skutočnosť, že väčšina ťažobných zariadení sa nachádza v regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od energie z uhlia.

Skôr bolo ťažké určiť uhlíkovú stopu bitcoinovej siete, pretože vypátrať baníkov nebolo vôbec ľahké. V roku 2017 však štúdia Garricka Hillmana a Michaela Rauchsa tieto zariadenia identifikovala a počítala so spotrebou 232 MW ročne. Podľa odhadov spoločnosti De Vries predstavuje zhruba 60% nákladov na ťažbu bitcoinu cena použitej elektriny. V januári sa cena bitcoinu pohybovala na úrovni 42 000 dolárov a pri takom tempe by baníci ročne zarobili okolo 15 miliárd dolárov.

Pri 60% tohto príjmu určených na náklady na elektrinu, na 0,05 USD za kilowatthodinu [kilowatt hour]„Celková sieť mohla využívať až 184 TWh ročne, napísal de Vries vo svojej štúdii.

Príspevok uvádza predpoklad 480 – 500 gramov oxidu uhličitého vyrobeného na kilowatthodinu. To znamená, že celková spotreba energie 184 TWh by mala za následok uhlíkovú stopu 90,2 milióna metrických ton oxidu uhličitého, čo je zhruba porovnateľné s emisiami uhlíka produkovanými Londýnom.

Ďalšie dopady ťažby bitcoinov

Účinky ťažby kryptomeny sa často rozširujú aj na ďalšie časti ekonomiky. Vďaka tomu, že biméry celé hodiny využívajú špičkové počítače na výrobu nových blockchainových reťazcov, tieto stroje nevydržia dlho. Výrobcovia hardvéru na ťažbu bitcoinov potrebujú na výrobu týchto strojov veľké množstvo čipov a v poslednej dobe, počas krízy Covid-19, zaznamenal svet týchto čipov nedostatok. Tento nedostatok zase teraz začína ovplyvňovať celosvetovú výrobu elektrických vozidiel.

Na výrobu milióna takýchto počítačov by najväčší poskytovateľ, spoločnosť Bitmain, musel využiť mesačnú kapacitu jedného z iba dvoch výrobcov čipov na svete schopných vyrábať taký vysokoenergetický kremík – čo by mohlo vytlačiť dopyt z iných odvetví, ako je umelá inteligencia , doprava a elektronika.

Okrem toho krajiny ako Irán používajú kryptomenu na obchádzanie ekonomických sankcií, ktoré sú uvalené na zabránenie rozvoju jadrových schopností krajiny. De Vries napísal, že lacná energia prilákala veľa ťažiarov kryptomien a že ťažobná činnosť v Iráne v súčasnosti predstavuje 8 percent celkovej výpočtovej kapacity v bitcoinovej sieti. V dôsledku toho krajina používa bitcoiny na zvýšenie výnosov, zatiaľ čo jej vývoz ropy podlieha medzinárodným sankciám.

Čo možno urobiť na kontrolu uhlíkovej stopy?

Vzhľadom na rastúce dopady odvetvia ťažby kryptomien holandský ekonóm žiada tvorcov politiky, aby nasledovali cestu, ktorú ukázal kanadský Quebec, kde bol uložený zákaz nových ťažobných operácií. Aj keď bitcoin môže byť decentralizovanou menou, mnoho aspektov ekosystému, ktorý ho obklopuje, nie je. Na baníkov by sa dalo ľahko zamerať vo veľkom meradle s vyššími cenami elektriny, moratóriami alebo v krajných prípadoch s konfiškáciou použitého vybavenia.

Vlády môžu tiež zakázať kryptomeny na trhu digitálnych aktív, pretože to ovplyvní ceny digitálnej meny.

India a kryptomeny

Krajina má v súčasnosti asi 75 000 investorov do kryptomien, ktorí zhromaždili spolu 10 000 crore rupií v bitcoinoch a iných digitálnych menách. Ceny stúpajú o viac ako 900% vďaka globálnemu rozmachu – bitcoiny, ktoré v roku 2020 stáli okolo 4 lakh rupií, dnes stoja niekde okolo 41 000 rupií.

Podľa nedávnej správy agentúry Reuters však vládne zdroje uviedli, že vláda Narendra Modi plánuje prijať čakajúci zákon o kryptomene, ktorý ukladá úplný zákaz držania bitcoinov a kriminalizuje ich. Minister financií Nirmala Sitraman však uviedol, že centrum zaujme „kalibrovaný prístup“ a ponechá otvorené okno pre experimenty s blockchainovou technológiou.