Diplomatické vzťahy medzi Azerbajdžanom a členskými štátmi EÚ sa za posledné dva roky výrazne zintenzívnili. Rastúci význam Azerbajdžanu ako poskytovateľa alternatívnej energie a dôležitého spojenia v komunikácii medzi Európou a Áziou cez Stredný koridor podnietil túto zvýšenú aktivitu a zvýšený záujem o Azerbajdžan. Baku počas prvých desiatich májových dní hostilo dvoch európskych lídrov zo Slovenska a Bulharska, čo viedlo k podpísaniu dôležitých dohôd zameraných na posilnenie a rozšírenie bilaterálnych vzťahov.

Premiér SR Robert Fico 6. mája po prvý raz vo svojej politickej kariére navštívil Azerbajdžan. Počas tejto návštevy obe strany podpísali dôležité dohody, ktoré otvorili novú kapitolu vzťahov medzi Azerbajdžanom a Slovenskom. Slovensko sa stalo desiatym členom Európskej únie, s ktorým Azerbajdžan podpísal Deklaráciu strategického partnerstva. Azerbajdžan predtým začal strategické partnerstvo s Rumunskom (2011), Chorvátskom (2013), Talianskom (2014), Maďarskom (2014), Českou republikou (2015), Bulharskom (2015), Poľskom (2017), Lotyšskom (2017) a Litvou ( 2017). To predstavuje viac ako tretinu členstva v EÚ a poskytuje dobrý základ pre vzťahy medzi oboma stranami.

K takzvanej „Spoločnej deklarácii o nadviazaní strategického partnerstva medzi Azerbajdžanskou republikou a Slovenskou republikou“ došlo vďaka vzájomnému záujmu o hlbšie bilaterálne vzťahy a spoločnému postoju k zásadným otázkam medzinárodných vzťahov. „Je to veľmi vážny politický dokument a je to dokument, ktorý pozdvihuje naše vzťahy na najvyššiu úroveň,“ povedal na tlačovej konferencii so slovenským lídrom azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.

Táto úroveň vzťahov medzi oboma krajinami sa prejavila v troch špecifických oblastiach. Baku a Bratislava sa dohodli predovšetkým na vytvorení spoločných výrobných kapacít v oblasti obranného priemyslu. Vzhľadom na možnosti rastúceho vojenského priemyslu Slovenska, ktorý od začiatku roka 2022 zaznamenal 4-násobný rast exportných príjmov, je spolupráca v tejto oblasti prísľubom výhod pre obe krajiny. „[In the joint production of weapons in Azerbaijan] Technológia bude pochádzať zo Slovenska a financovanie z Azerbajdžanu. Zbrane, ktoré sa vyrobia, sa vyvezú alebo zostanú v Azerbajdžane. Ako vieme, parametre vojny na Ukrajine sa úplne zmenili. V súčasnosti je vážny nedostatok zbraní. „Ak uspejeme, myslím si, že to bude prospešné pre obe krajiny,“ povedal premiér Fico v rozhovore pre azerbajdžanské médiá. Okrem toho má Azerbajdžan údajne v úmysle nakúpiť niektoré zbrane zo Slovenska.

Energetický sektor zostáva kľúčovou oblasťou spolupráce vo vzťahoch Azerbajdžanu s Európskou úniou vrátane Slovenska. Prezident Alijev povedal: „Azerbajdžan v súčasnosti vyváža svoj zemný plyn do ôsmich krajín a ja dúfam, že Slovensko bude deviatou.“ Jeden z hlavných krokov v tomto smere sa urobil v apríli 2023, keď Azerbajdžan podpísal s Bulharskom, Maďarskom, Rumunskom a Slovenskom dokument s názvom „Pruh solidarity“. Dokument stanovuje rozšírenie plynárenskej siete vo východnej Európe s cieľom dodávať azerbajdžanský plyn do ďalších členov Európskej únie vrátane Slovenska. Táto iniciatíva vychádza z Deklarácie o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Azerbajdžanom v oblasti plynu a energetiky, ktorá bola podpísaná v júli 2022, a predpokladá zvýšenie vývozu azerbajdžanského plynu do Európskej únie z 12 miliárd kubických metrov na 20 miliárd metrov kubických do konca roku 2027. Prezident Alijev na tlačovej konferencii so slovenským premiérom sebavedomo povedal: „Verím, že tento cieľ dosiahneme.“

Baku a Bratislava sa dohodli aj na účasti slovenských firiem na procese rekonštrukcie na predtým okupovaných azerbajdžanských územiach. Premiér Fico oznámil, že túto iniciatívu predložila slovenská strana a firmy jeho krajiny majú záujem oslobodené územia obnoviť. Obe krajiny sa dohodli, že túto spoluprácu začnú rekonštrukciou dediny Garund v regióne Aghdam. Spolupráca v tejto oblasti má pre bilaterálne vzťahy symbolický význam, pretože je prejavom podpory Slovenska územnej celistvosti Azerbajdžanu a snahy o obnovu rozsiahlych území, ktoré Arménsko v rokoch okupácie zrovnalo so zemou.

Obaja lídri sa zhodli, že objem obchodnej výmeny medzi oboma krajinami, ktorý predstavuje približne 70 miliónov dolárov, neodráža ich skutočný potenciál, a preto vyvíjajú rôzne iniciatívy na zvýšenie tohto čísla. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v ten istý deň Ficovej návštevy v Baku konalo Slovensko-azerbajdžanské podnikateľské fórum. Diskutuje sa o niekoľkých projektoch, ktoré podľa prezidenta Alijeva „dostali zelenú z oboch strán“.

Azerbajdžan však rozširuje svoju bilaterálnu spoluprácu s niekoľkými ďalšími členmi EÚ. 28. apríla prezident Alijev poslal podobné správy počas návštevy Berlína, kde sa stretol s nemeckými lídrami a diskutoval s nimi o rôznych spôsoboch prehĺbenia vzťahov. Tento prístup k vzťahom sa ukázal ako plodný aj s krajinami východnej Európy. Zaujímavosťou je, že bulharský prezident Rumen Radev pricestoval do Baku na oficiálnu návštevu niekoľko hodín pred odletom slovenského lídra. Počas tejto návštevy 8. mája bola podpísaná spoločná deklarácia o posilnení strategického partnerstva medzi oboma krajinami. Povedal: „Stretávame sa už štvrtýkrát za posledné obdobie. Náš politický dialóg na najvyššej úrovni vytvára dobrý základ. Táto spolupráca prispieva k energetickej bezpečnosti v Európe. Prezident Radev na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Alijevom uviedol, že Azerbajdžan sa stal dôležitým kritickým partnerom Bulharska v oblasti energetiky. Energetika však už nie je jedinou hlavnou oblasťou spolupráce. Viaceré ekonomické a geopolitické záujmy si dnes vyžadujú užšie vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Dr Wasif Husseinopiaty, Je hlavným poradcom v Centre pre analýzu medzinárodných vzťahov (AIR Center) a asistentom na Khazar University v Baku v Azerbajdžane.