Slovensko je krajina s veľkým počtom údajných cezhraničných pracovníkov, ktorých pandémia COVID-19 ťažko zasiahla. Preto som pri hodnotení ponaučenia z pandémie hlasno požadoval záruky otvorených hraníc a podľa možnosti spoločné európske riešenia pandémie pre budúcnosť. Vo svojich poznámkach som tiež zdôraznil, že až po úplnej integrácii krajín západného Balkánu do Európskej únie a krátkodobom pristúpení Rumunska, Bulharska a Chorvátska k schengenskému priestoru sa staneme silnejšou a flexibilnejšou úniou . Nezabudol som spomenúť, že na základe voľného obchodu musíme ďalej posilňovať jednotný trh, zlepšovať podnikateľské prostredie a chrániť naše hospodárske záujmy.

Na neformálnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC), ktoré sa konalo 22. – 23. júla 2021 v Slovinsku, to uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klos. . Išlo o prvé spoločné stretnutie ministrov a štátnych ministrov pre európske záležitosti členských štátov EÚ počas slovinského predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré sa začalo 1. júla 2021 a bude trvať až do konca roku 2021.

Na začiatku stretnutia predstavilo Slovinsko priority svojho polročného predsedníctva, počas ktorého sa chce zamerať na štyri oblasti: posilnenie odolnosti EÚ voči globálnym krízam a budovanie strategickej nezávislosti, Konferencia o budúcnosti Európy a Al-Káida. Okrem schopnosti poskytovať bezpečnosť a stabilitu nielen Únii, ale aj susedným krajinám.

Z pohľadu Slovenska je tiež nevyhnutné, aby Konferencia o budúcnosti Európy urobila rozsiahly pokrok. Podporujeme začlenenie krajín západného Balkánu do tohto komplexného európskeho dialógu. Zameranie slovinského predsedníctva na západný Balkán je plne v súlade s prioritami zahraničnej politiky Slovenska. V tejto súvislosti veľmi vítame plán usporiadať samit EÚ – západný Balkán v októbri 2021, Uviedol to Martin Klos, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Ministri a štátni ministri pre európske záležitosti sa potom venovali otázke budovania odolnosti EÚ v dôsledku krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. Ich cieľom bolo nájsť spôsoby, ako zvýšiť odolnosť, pripravenosť a účinnosť Únie pri reakcii na potenciálne krízy v budúcnosti. Na pozvanie Slovinska sa diskusie zúčastnili partneri zo západného Balkánu.

Pandémia COVID-19 nám v Európe ukázala, že každý príbeh má vždy dve strany. Na jednej strane často bolestivo zisťujeme, kde sú naše hranice, ale na druhej strane sme dostali jedinečnú príležitosť vzdelávať sa, aby sme boli v budúcnosti lepšie pripravení a boli schopní čeliť podobným výzvam efektívnejšie. A práve na to sa musia členské štáty EÚ naďalej zameriavať. Slovensko si preto vysoko váži priority slovinského predsedníctva v Rade Európskej únie, pretože jasne reaguje na najzvučnejšie súčasné problémy Únie, “ Uviedol to minister zahraničia Martin Klos.

Dodal, že stredobodom našej pozornosti by malo byť budovanie odolnosti a oživenie hospodárstva, najmä po koronskej kríze, so zameraním na takzvanú zelenú a digitálnu transformáciu.

Na okraj neformálneho zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) sa uskutočnilo bilaterálne stretnutie štátneho ministra pre európske a európske záležitosti SR Martina Klosa s podpredsedom vlády Severu. Macedónsko pre európsku integráciu, Nikola Dimitrov. Popri bilaterálnych otázkach partneri diskutovali aj o súčasnom stave prístupového procesu v Severnom Macedónsku do EÚ, ktorý Slovensko dlhodobo podporuje.