Slnečná erupcia nastala 15. februára a pretiahla sa milióny míľ do vesmíru. Snímku nasnímal Full Sun Imager z Extreme Ultraviolet Imager na palube vozidla Solar Orbiter. Full Sun Imager je navrhnutý tak, aby zachytil celý slnečný disk aj počas prechodov blízko Slnka.
Nateraz je okolo disku stále veľa ‚zorného okraja‘, čo umožňuje zachytiť úžasné detaily FSI do vzdialenosti asi 3,5 milióna kilometrov, čo je päťnásobok polomeru Slnka, uviedla ESA.
„Pri najbližšom priblížení 26. marca, kedy bude vesmírna loď prechádzať vo vzdialenosti 0,3-násobku vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou, Slnko vyplní oveľa väčšiu časť zorného poľa ďalekohľadu.“
Európska vesmírna agentúra opísala slnečné výbežky ako „veľké štruktúry vzájomne prepojených magnetických siločiar, ktoré udržujú husté koncentrácie slnečnej plazmy zavesené nad povrchom Slnka, niekedy vo forme oblúkových prstencov.“
Slnečná prominencia sa často spája s výronmi koronálnej hmoty, ktoré sú mimoriadne silnou explóziou slnečného svetla, materiálu a energie zo Slnka. Ak by boli tieto projektily namierené na Zem, mohli by narušiť satelitnú technológiu. Emisie spôsobujú aj výskyt polárnych svetiel.
V tomto prípade sa však výron koronálnej hmoty od nás vzďaľoval.
Európska vesmírna agentúra uviedla, že snímky umožnia vesmírnym expertom po prvý raz pochopiť, ako takéto udalosti súvisia so slnečným diskom.
Slnko je čoraz aktívnejšie. V roku 2019 sa začal nový 11-ročný cyklus a očakáva sa, že slnečné maximum v tomto období – keď aktivita vrcholí – nastane v polovici roku 2025.
Budúci týždeň budú Solar Orbiter a NASA Parker Solar Probe vykonávať spoločné pozorovania, keď Parker tesne prejde okolo Slnka.
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“
