Len niekoľko týždňov po tom, čo predsedníčka dolnej komory českého parlamentu Markita Pekarová-Adamová viedla 150-člennú delegáciu na Taiwan, sa jej slovenský náprotivok Boris Kolár ocitol na oficiálnej návšteve Číny od 16. do 20. apríla. Môže to byť dôležitejšie, ako si myslíte.
Česi a Slováci majú spoločnú históriu a kultúrne väzby, no ich názory na zahraničnú politiku nie sú vždy synchronizované. V Českej republike sa extravagantné sľuby o čínskych investíciách nikdy nenaplnili a obdiv bývalého prezidenta Miloša Zemana voči Si Ťin-pchingovi, ktorý ho hostil na extravagantnej štátnej návšteve v roku 2016, vyvolal všeobecné znechutenie.
Naproti tomu Slovensko sa vyhlo skutočnej diskusii o svojom ekonomickom aj politickom vzťahu s Čínou, ktorá sa prelínala medzi militantnejšími hlasmi v susedstve, najmä českým a litovským, a čínskymi holubicami v krajinách ako Maďarsko.
Kvôli Kolárovmu výletu sa o tom možno konečne porozprávajú aj Slováci. Ich odpoveď na čínsku otázku však nemusí byť taká pôsobivá ako odpoveď tých, ktorí dúfajú v jednotnejší európsky hlas, v ideálnom prípade v súlade so vznikajúcim americkým konsenzom.
Na oficiálnych stretnutiach Kollára v Pekingu, vrátane čínskeho viceprezidenta Han Zhenga a Zhao Lijie, predsedu Národného ľudového kongresu a tretieho člena Stáleho výboru politbyra, sa zrejme neobjavili žiadne kontroverzné témy, ktoré by vyjadrovali zmysel pre Slovensko. rešpekt.
Vzhľadom na to, že Slovensko v septembri smeruje k predčasným voľbám, Kolárovi sa zdá pochopiteľne väčší záujem ukázať prísľub nových čínskych investícií v krajine.
Počas návštevy bolo oznámené, že Leyard, čínsky výrobca LED obrazoviek, rozširuje svoje pôsobenie na Slovensku. Kollár tiež vyzval Čínske železnice, aby považovali Slovensko za logistický uzol a tranzit pre svoje trasy do Európskej únie. S odkazom na vysokorýchlostnú trať Belt and Road spájajúcu Budapešť a Belehrad pozval čínskych manažérov na Slovensko, aby zvážili prepojenie hlavného mesta krajiny s východným mestom Košice. Mimochodom, okrajové časti Košíc sa už pripravujú na umiestnenie novej továrne na elektromobily, ktorú postavila spoločnosť Volvo pod čínskou kontrolou.
Slováci, vrátane členov Kolárovej vládnej koalície, sa obávajú hlbších ekonomických vzťahov s Čínou. Je však nepravdepodobné, že budú držať opraty moci oveľa dlhšie. Podobne ako jej líder Kollárova strana Sme rodina [We Are Family] Je to čisto recipročné populistické zoskupenie nezaťažené žiadnymi vládnucimi princípmi – ale s bystrým citom pre to, kam sa verejná mienka posúva.
Nie je náhoda, že prezidenta na návšteve sprevádzajú aj poslanci opozičných strán, ktorí v prieskumoch s veľkým náskokom predbiehajú súčasných Kolárových koaličných partnerov. Najmä predpokladaný víťaz volieb „Samir“, [Direction] Ocitá sa pod čoraz viac nesúrodým vedením bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý vyznáva svoj obdiv k Viktorovi Orbánovi a každú príležitosť využíva na kritiku USA, NATO a EÚ.
Keď sa Fico pripravoval na návrat do funkcie, viedol obvinenie proti pôsobivej pomoci Slovenska Ukrajine vrátane rozhodnutia poskytnúť celú flotilu stíhačiek MiG-29 ukrajinským ozbrojeným silám. Prieskumy stále zaraďujú Slovensko medzi najviac proruské a protizápadné krajiny v regióne – jeden prieskum ukázal, že značný počet Slovákov (42 percent) obviňuje NATO z vojny.
To ostro kontrastuje so susednou Českou republikou, kde politická trieda a verejná mienka výrazne podporujú Ukrajinu vo vojne.
Čo sa týka Číny, je fér povedať, že väčšina slovenských voličov sa nezamyslela nad jej ľudskými právami, predátorskými ekonomickými praktikami alebo vojnou v Indo-Pacifiku. Pre veľkú skupinu z nich je však ukazovanie prostredníka Washingtonu objatím Pekingu samo o sebe atraktívne – rovnako ako akékoľvek ekonomické výhody, ktoré by mohla poskytnúť hlbšia spolupráca s Čínou.
Po príchode do Pekingu by sa Kollár mohol stať politickým víťazom – aspoň v krátkodobom horizonte, kým nebude jasné, že Čína bežne sľubuje prehnane a nedostatočne.
Ak je však jeho predtucha správna, nová vláda sa pravdepodobne ponáhľa s nadväzovaním nových vzťahov s Čínou a možno dokonca privedie Slovensko do Iniciatívy Pás a cesta.
Pre Slovensko to prinesie len málo ekonomických výhod, ale určite to zničí akúkoľvek nádej na vznikajúcu dohodu o čínskej výzve v strednej a východnej Európe – a teda v Európe ako celku.
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“