Otvorte Editor's Digest zadarmo

Rula Khalaf, redaktorka Financial Times, si v tomto týždenníku vyberá svoje obľúbené príbehy.

Spisovateľ je politický ekonóm so zameraním na strednú a východnú Európu a nerezident v Atlantickom rade

Pocit úzkosti visí nad Slovenskom, keď sa pripravuje na predčasné parlamentné voľby 30. septembra. Po odstúpení premiéra Édouarda Hegera po turbulentnom období je preferovaným kandidátom na jeho miesto Robert Fico, ktorý by sa v prípade zvolenia ujal funkcie po štvrtýkrát.

Predtým to vyzeralo tak, že Ficove dni sú zrátané. V roku 2018 odstúpil z funkcie predsedu vlády v snahe obmedziť politickú krízu, ktorú vyvolala vražda investigatívneho novinára.

Ficova strana Smer však presile odolala, porazila svoju západne orientovanú odnož Halasa a stala sa favoritom. Podpora Sociálno-liberálnej progresívnej strane Slovenska stúpla, no jej možnosti na zostavenie koalície sú obmedzené.

Ak Fico vyhrá, jeho víťazstvo bude odrážať širší trend: obrovskú silu populistických vlád v strednej Európe. Vládna nacionalistická konzervatívna strana Právo a spravodlivosť stále dominuje v prieskumoch verejnej mienky v Poľsku pred voľbami v októbri. V Maďarsku získa Viktor Orbán v roku 2022 štvrté funkčné obdobie premiéra za sebou.

Je však potrebné poznamenať, že nedávne voľby v Českej republike a Slovinsku zaznamenali posun smerom k prozápadnému vedeniu.

Aj keď môže byť lákavé pripisovať Ficovu obrodu výlučne nespokojnosti obyvateľstva s bojom Hegerovej administratívy a jej riešením viacerých dôležitých politických otázok, nemali by sme podceňovať zručnosť, s akou úspešne využil protiestablišmentové nálady vo svojej voličskej základni.

V roku 2021 si získal podporu spochybňovaním protiepidemických opatrení, pričom hral na obavy čoraz hlasnejšieho slovenského antivaxového hnutia. Nedávno Fico využil ruskú inváziu na Ukrajinu na rozdúchavanie protizápadných nálad.

Na premiérske kreslo vo Ficovej koalícii by sa mohol posadiť šéf tichšej Halasovej strany Petr Pellegrini, ktorý sa podľa prieskumov stabilne radí medzi najdôveryhodnejších slovenských politikov, čím by pôsobil slušne. Malé okrajové strany, ako napríklad krajne pravicová Strana Republiky, by sa mohli pripojiť ako tichí spoločníci.

Napriek všetkej proruskej rétorike domáca politika určite prevalcuje zahraničnú politiku, keď voliči koncom mesiaca pôjdu k urnám.

Program Samir podporuje silný sociálnodemokratický štát založený na tradičných hodnotách. Finančné odmeny sľubuje pracujúcim, dôchodcom a rodinám. Zaväzuje sa bojovať proti inflácii a udržiavať životnú úroveň, pričom pohŕda liberálnou ekonomickou politikou a nadnárodnými korporáciami – aj keď za Ficových predchádzajúcich období hrali kľúčovú úlohu pri podpore ekonomického rastu a zamestnanosti.

Európska komisia očakáva, že Slovensko bude mať v rokoch 2023-2024 najväčší fiškálny deficit v EÚ. Napriek tomu však Samir a jeho spojenci zdanlivo zostávajú bez problémov s financovaním expanzívnej štátnej politiky a dôsledkami pre náklady vládnych pôžičiek.

Ficov návrat nezastaví odliv talentov zo Slovenska pri možnosti pokračujúcej korupcie a ubúdajúcich ekonomických príležitostí. Dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 25 rokov už študujú v zahraničí alebo tak chcú študovať a očakáva sa, že masová migrácia sa zrýchli v čase, keď sa krajina potrebuje posunúť k ekonomike viac založenej na inováciách.

Slovensko si nemôže dovoliť premeškať ďalšiu príležitosť na zavŕšenie demokratickej transformácie a oživenie stagnujúcej ekonomiky.