Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko zaostávajú v ekologickom prechode a zelení lídri, akým je Rakúsko, by mohli profitovať ako technologický líder v oblasti klímy a životného prostredia. Nastal čas, aby Viedeň posunula spoluprácu cez hranice.

V deň, keď poľská ministerka pre klímu Anna Moskowa povedala, že plány EÚ zakázať registráciu nových benzínových a naftových áut od roku 2035 sú „nerealistické“, niečo nové. správa Z jeho zverejnenia vyplýva, že štyri krajiny Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko) zaostávajú za 15 krajinami EÚ v zelenej reštrukturalizácii svojich ekonomík.

Vyplýva to zo záverov novej štúdie Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW) zadanej rakúskym ministerstvom financií, ktorá identifikuje hlavné bariéry prechodu na udržateľný model rastu s nízkymi emisiami v týchto krajinách, ale aj robí podrobnú inventúru súčasného stavu ich zeleného prechodu.

Študuje podiel obnoviteľných energií v oblasti elektriny, dopravy a budov, efektívnosť využívania energie a surovín, ako aj fungovanie princípu obehového hospodárstva stanoveného v „Európskej zelenej dohode“.

Správa konštatuje, že hoci Vyšehradské krajiny dosiahli svoje národné ciele na rok 2020, stále existuje veľká potreba dobehnúť porovnanie EÚ, napríklad v oblasti obnoviteľných energií. Zatiaľ čo tieto predstavujú len necelých 40 percent energie spotrebovanej v Rakúsku, vedúce spomedzi štyroch krajín Vyšehradskej štvorky – Česko a Slovensko – využívajú obnoviteľnú energiu len na polovičnú úroveň.

Stále je tu tiež veľký priestor na zlepšenie v oblasti recyklácie surovín, energetickej účinnosti a v sektore dopravy. V správe sa uvádza, že to otvára veľké príležitosti pre rakúsky priemysel, ktorý je priekopníkom v niekoľkých environmentálnych technológiách, ako je hydroelektrina, veterná energia, biomasa, tepelné čerpadlá a tepelná regenerácia budov. Rakúsko by preto malo zohrávať vedúcu úlohu v cezhraničných environmentálnych projektoch s krajinami Vyšehradskej štvorky, ako to odporúča štúdia.

Automobily a baníctvo ako konštrukčné prekážky

Dôvody sú zrejmé, hovorí Tobias Ripple, wiiw ekonóm a spoluautor štúdie.

„Napríklad automobilový priemysel, ktorého dodávateľské reťazce a tvorba hodnôt sa sústreďujú na spaľovací motor, hrá v regióne dominantnú úlohu,“ hovorí.

Štvrtina áut vyrobených v Európskej únii pochádza z týchto štyroch krajín. Ich premena na výrobu čisto elektrických áut by mohla stáť veľa pracovných miest. To isté platí pre poľský priemysel ťažby uhlia, ktorý je náročný na prácu.

„Poľská vláda, ktorá sa obáva príliš rýchlych štrukturálnych zmien,“ dodáva Ripple, „pochopiteľne presadzuje „Európsku zelenú dohodu“.

Komunistické dedičstvo

Z komunistickej minulosti však vyplývajú aj ďalšie dôležité dôvody potreby dobehnúť redukciu oxidu uhličitého.

Napriek pôsobivému procesu dobiehania od roku 1989 je úroveň hospodárskeho rozvoja v týchto štyroch krajinách stále nižšia ako v Rakúsku alebo Nemecku. A to aj napriek tomu, že sa im podarilo oddeliť hospodársky rast od spotreby oxidu uhličitého, pričom rast je hnaný silnejšie ako emisie oxidu uhličitého.

„Vyšehradské krajiny sú stále v procese ekonomickej konvergencie, ktorá vedie k zvyšovaniu emisií oxidu uhličitého, a preto je čiastočne v rozpore s klimatickými cieľmi EÚ,“ hovorí Rebel.

Okrem toho zdedili veľkú časť energeticky neefektívnych budov a priemyselných odvetví z komunistickej éry, ako aj výrobu elektriny, ktorá sa vo veľkej miere spoliehala na jadrové a uhoľné elektrárne. Napríklad Poľsko vyrába 70 percent elektriny z uhlia, zatiaľ čo Česká republika, Maďarsko a Slovensko vyrábajú 37 až 54 percent svojej jadrovej energie.

Vzhľadom na túto ekonomickú štruktúru je povedomie o dôsledkoch klimatických zmien medzi týmito obyvateľmi tiež oveľa nižšie ako v západnej Európe.

Okrem toho po ukrajinskej vojne existuje pokušenie nahradiť ruský zemný plyn a ropu lokálne dostupnými fosílnymi palivami, ako je uhlie, aby sa znížila veľká závislosť týchto krajín od Ruska.

V prípade úplného zastavenia dodávok ruského plynu by Slovensko, Maďarsko a Česká republika čelili medzere v ponuke minimálne 40 percent ich dopytu. V každom prípade je už na obzore ďalší rozvoj jadrovej energetiky a uhoľná renesancia.

Hlavná úloha pre Rakúsko

Podľa štúdie môže Rakúsko zohrať hlavnú úlohu v ekologickom prechode v Poľsku, Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku.

Na jednej strane je to spôsobené jeho úzkymi ekonomickými vzťahmi s týmito krajinami a na druhej strane technologickým vedením priemyslu v sektore životného prostredia.

„Skutočným hnacím motorom zeleného prechodu je značné financovanie z Bruselu. Zhruba 40 percent všetkých projektov v programe rekonštrukcie koróny NextGenerationEU, hovorí Ripple, musí súvisieť s klímou.“

Vyšehradským štátom však chýba priemyselná základňa a technologické kompetencie na jeho realizáciu. Rakúsko má v týchto krajinách bohaté skúsenosti.

Štúdia preto odporúča Rakúsku, aby vypracovalo cezhraničné projekty na výrobu zelenej elektriny, napríklad pre vodné elektrárne v Maďarsku alebo biomasu v Poľsku či veternú energiu v Českej republike a na Slovensku.

Okrem toho autori vyzývajú na vytvorenie regionálnej spolupráce na zabezpečenie energetickej bezpečnosti obnoviteľných zdrojov energie. Sektory stavebníctva a dopravy sa tiež považujú za mimoriadne sľubné. Napriek veľkému pokroku v zatepľovaní budov prostredníctvom národných podporných programov pre energeticky efektívnu výstavbu majú krajiny Vyšehradskej štvorky akútny nedostatok firiem, ktoré by mohli vykonávať tepelnú renováciu.

Rakúske spoločnosti patria medzi svetových lídrov na trhu tepelných čerpadiel, odvodeného tepla a technológie zelených budov. To isté platí aj o veľmi potrebnej elektrifikácii ciest a železníc v týchto krajinách. V sektore dopravy sa doteraz spoliehali najmä na biopalivá, aby zlepšili svoju environmentálnu stopu.

V neposlednom rade by sa mal cezhranične podporovať výskum ekologických technológií, ako je skladovanie elektriny. Štúdia naznačuje, že Rakúsko v úzkej spolupráci s Poľskom, Českou republikou, Slovenskom a Maďarskom by malo využiť politický impulz z ukrajinskej vojny na presadenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie v krajinách Vyšehradskej štvorky.

Na rozdiel od mnohých spravodajských a informačných platforiem, vznikajúce v Európe Čítanie zadarmo a vždy bude. Firewall tu nie je. Sme nezávislí, nie sme spojení so žiadnou politickou stranou ani komerčnou organizáciou ani ich nezastupujeme. Pre rozvíjajúcu sa Európu chceme to najlepšie, nič viac, nič menej. Vaša podpora nám pomôže pokračovať v šírení informácií o tomto úžasnom regióne.

Môžete prispieť tu. Ďakujem.