Najväčším a najbrutálnejším projektom Vladimíra Putina je oživenie Sovietskeho zväzu v tej či onej podobe ešte počas jeho života. Čelí však problému: žiadna krajina nechce vstúpiť do Ruskej federácie, dokonca ani Bielorusko, napriek tomu, že je podriadené.

Zväčšiť – rozšíriť ruský štýl O to sa Putin snaží na Ukrajine. Dobrou správou je, že tento druh expanzie nefunguje, pretože dnes nemôžete krajiny so zbraňou v ruke prinútiť, aby sa stali súčasťou vášho impéria.

Ukrajina, Moldavsko a Bielorusko na západe, Litva, Lotyšsko a Estónsko na severe, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan na Kaukaze a Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko v Strednej Ázii boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Teraz sú suverénnymi krajinami.

Nemecká demokratická republika, Československo, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko boli všetky satelitné štáty Sovietskeho zväzu. Nebola to však ich voľba, ale skôr výsledok rozdelenia, ktoré nasledovalo po druhej svetovej vojne, a neslávne známej dohody z Jalty.

Keď sa Sovietsky zväz zrútil, Nemecko bolo znovu zjednotené. Československo sa rozdelilo na Česko a svoju suverenitu opäť získali Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko, ako aj Litva, Lotyšsko a Estónsko odchodom zo Sovietskeho zväzu.

Všetci sa integrovali do Západu, najskôr vstúpili do NATO, potom do Európskej únie.

Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko, tri bývalé sovietske republiky na Kaukaze a päť stredoázijských štátov získali nezávislosť a zostali mimo západných aliancií.

Postupom času sa Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko zamerali na Európsku úniu. Z veľmi dobrého dôvodu sa o členstvo v NATO usiluje aj Ukrajina.

Pre Putina Rusko urobilo najväčšiu chybu v histórii, keď dovolilo, aby sa toto všetko stalo. Jeho úlohou sa stalo napraviť škody, ktoré boli spôsobené.

Invázia na Ukrajinu z 22. februára 2022 je len špičkou ľadovca. Putin má väčšie plány.

Našťastie to nebolo neopodstatnené, rovnako ako jeho predpoklad, že Ukrajina bude okupovaná do týždňa alebo dvoch a NATO je prázdna škrupina. Ak by sa Ukrajina vzdala, ďalšími krajinami na zozname by boli Moldavsko, Gruzínsko a Kazachstan. Potom, ak bude NATO pokračovať v upozorňovaní, limitom bude nebo.

Pre Putina je jedno, či žiadna z týchto krajín nevidí Rusko ako vzor a nechce byť súčasťou ruského sveta. Podľa jeho názoru by proruské bábkové režimy mohli vzniknúť a fungovať presne tak, ako za Sovietskeho zväzu.

Zhodou okolností chce do EÚ vstúpiť deväť bývalých komunistických krajín: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko na západnom Balkáne a Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko v postsovietskom priestore.

Dvere Európskej únie však zostali zatvorené. Namiesto toho sú tieto krajiny rok čo rok predmetom byzantskej kontroly.

Komisia práve prijala „balíček rozšírenia“, čo je termín, ktorý EÚ používa na označenie každoročného dohľadu nad pokrokom týchto krajín smerom k vstupu do EÚ. Pravdou je, že toto cvičenie skrýva nedostatočný pokrok v samotnej Európskej únii, pokiaľ ide o smerovanie k rozšíreniu.

Peknou vecou je, že Komisia z času na čas udeľuje kandidátom na vstup do Európskej únie symboly, ako napríklad štatút oficiálneho kandidáta alebo rozhodnutie prijaté tento rok navrhnúť začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom.

Keďže krajiny, ktoré klopú na dvere EÚ, sú netrpezlivé, hrá to do Putinovho záujmu. Dezinformačný priemysel je najsilnejším priemyslom v Rusku a jeho hlavným cieľom je destabilizovať tie krajiny, ako aj niektoré krajiny EÚ, ktoré sú vnímané ako zraniteľné, napríklad Slovensko a Bulharsko.

Ursula von der Leyen prevzala opraty výkonnej moci Európskej únie s prísľubom zriadenia geopolitickej komisie. Ale nakoniec rozhodnú členské štáty a je nešťastné, že neexistuje žiadna európska geopolitická únia.

Európania sa musia zblázniť – to si myslí Putin vždy, keď dostane správy, že EÚ stále brzdí rozširovanie.

Dnešné vydanie podporuje Európska komisia

Európske fórum o zamestnanosti a sociálnych právach (16. – 17. novembra 2023)

Tento rok sa Európske fórum pre zamestnanosť a sociálne práva zameria na Vplyv umelej inteligencie na svet práce. Zaregistrujte sa a pripojte sa k popredným odborníkom a tvorcom politiky EÚ, ktorí skúmajú súhru medzi technologickým pokrokom a trhmi práce a ako môže politika EÚ ovplyvňovať a podporovať inovácie AI a zároveň chrániť práva pracovníkov.

Dozvedieť sa viac

novinová správa

Vyjednávači z krajín EÚ a Európskeho parlamentu sa vo štvrtok neskoro večer dohodli na prelomovom novom zákone, ktorý má do roku 2030 obnoviť najmenej 20 % pevninských a morských oblastí v Európe a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré si obnovu vyžadujú.

Tvorcovia politík EÚ vedú spory o princíp súladu už od návrhu, harmonizáciu administratívnych postupov a termíny implementácie, podľa dokumentu o vysporiadaní o regulácii krátkodobého prenájmu, ktorý má k dispozícii EURACTIV.

Technické stretnutie o regulácii umelej inteligencie v Európskej únii sa v piatok zrútilo po tom, čo veľké krajiny EÚ požiadali o stiahnutie navrhovaného prístupu k základným modelom.

Na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v roku 2021 Nemecko posilnilo nezávislosť svojej federálnej sieťovej agentúry, BundesnetzagenturIde o krok ostro kritizovaný opozíciou.

Ak hľadáte ďalšie správy o politike, nenechajte si ujsť tento týždeň ekonomický a technický prehľad.

Hľadám…

• Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová sa v nedeľu v Stuttgarte stretne s Európskym okrúhlym stolom priemyselníkov.
• Hospodársky komisár Paolo Gentiloni sa v pondelok zúčastňuje Viedenského ekonomického fóra.
• Rada pre zahraničné veci v pondelok v Bruseli.

Pohľady sú vlastné autorovi

[Edited by Zoran Radosavljevic/ Alice Taylor]