Podľa údajov Medzinárodného menového fondu zverejnených v pondelok sa celosvetový dlh ako podiel na produkcii vlani prepadol najviac za najmenej 70 rokov, keď sa ekonomiky odrazili od náhleho spomalenia v roku 2020 a inflácia prudko vzrástla.

Pomer globálneho verejného a súkromného dlhu k hrubému domácemu produktu klesol v roku 2021 o 10 percentuálnych bodov po zvýšení o 29 bodov v predchádzajúcom roku, vyplýva z údajov z globálnej databázy dlhov Medzinárodného menového fondu zverejnených v pondelok.

Čísla poukazujú na to, ako masívne vládne záchrany pandémiou zasiahnutých ekonomík viedli nielen k prudkému nárastu rastu, ale aj globálnej inflácii v takom rozsahu, aký sa za posledné desaťročia nevidel.

Minuloročný pokles bol najväčší od začiatku série údajov MMF v roku 1950 a nasledoval po historicky najväčšom raste v predchádzajúcom roku. Medzinárodný menový fond uviedol, že v roku 2021 zvýšil objem celosvetového dlhu na 247 percent globálneho HDP v porovnaní s 228 percentami HDP v roku 2019.

Takmer celý pokles bol spôsobený oživením rastu a vyššími cenami. Tieto dva faktory spolu viedli k poklesu pomeru dlhu k HDP krajín G20 najväčších svetových ekonomík o 9,5 percentuálneho bodu.

V dolárovom vyjadrení fond dodal, že celková suma verejného a súkromného dlhu vo svete v minulom roku mierne vzrástla na historické maximum na úrovni 235 biliónov dolárov. Pokiaľ ide o HDP, po ďalšom miernom poklese v tomto roku sa výška dlhu pravdepodobne v roku 2023 stabilizuje, pretože globálna ekonomika sa spomaľuje, uviedol fond.

Vitor Gaspard, riaditeľ finančného oddelenia Medzinárodného menového fondu, označil rok 2021 za „veľmi neobvyklý rok“ a dodal: „Keď vstupujeme do roku 2023, svetový výhľad dominuje potreba bojovať proti vysokej inflácii sprevádzanej výrazným zvýšením reálnych úrokových sadzieb. a ich tolerancia kontrakcie. riziká, najmä v krajinách s vnímanými slabými základmi.“